Hlavné menu:
Canisterapia > Polohovanie
Polohovací špeciál
Teoretická časť odprednášaná na seminári v Belušských Slatinách, rok 2011 a vydaná v zborníku z tohto seminára.
© Bc. Martina Michalková
Polohovanie je významnou technikou nielen v oblasti zdravotníctva. Stretávame sa s ním na viacerých miestach – v nemocniciach pri dlhodobo ležiacich pacientoch či v domovoch sociálnych služieb a iných zariadeniach pri klientoch, ktorým postihnutie zasiahlo mobilitu tela. Uskutočňuje sa hlavne ako prevencia vzniku dekubitov na tele dlhodobo ležiacich ľudí. V rámci terapie s asistenciou psov je vynikajúcim prostriedkom aj pri iných cieľoch v práci s klientom/pacientom.
Pred začiatkom polohovania by sme si mali uvedomiť pri kom ho ideme vykonávať. Polohovanie so zdravým človekom je iné ako polohovanie s človekom handicapovaným či veľmi ťažko handicapovaným. U zdravého človeka môžeme podporiť polohovaním relaxáciu, oddych či odbúranie stresu, ktorý v dnešnej dobe mnohokrát vystupuje ako negatívny jav ovplyvňujúci osobnosť človeka.
Polohovanie pri handicapovaných a ťažko handicapovaných klientoch/pacientoch, v rámci terapie s asistenciou psov, slúži hlavne na:
* uvoľňovanie spazmu a kŕčov tela,
* relaxáciu,
* podporu a úpravu dýchania,
* podporu trávenia,
* presun pozornosti z procesu fyzioterapie.
Pri výkone polohovania zohráva veľmi dôležitú rolu fyzioterapeut. Následná fyzioterapia, ktorá by po ňom mala nastať, zvyšuje jeho účinky. Teplo pôsobiace zo psej kože a srsti na spastické a kŕčovité častí tela, ktoré sa ním zahrejú, pôsobí aj na proces fyzioterapie, ktorý prebieha uvoľnenejšie a ľahšie /závisí od jednotlivých handicapov/. Svojím dýchaním pes pôsobí aj na dýchanie klienta a v praxi sa nám ukázalo, že dýchanie psa pôsobí pre klienta ako relaxačná technika. Okrem toho pôsobí aj na podporu úpravy zrýchleného či nepravidelného dýchania, ktoré nastane prostredníctvom negatívneho zážitku.
Príprava psa na rolu polohovacieho prostredníka
Príprava psa na túto rolu súvisí s jeho celkovou socializáciou. Už odmalička postupujeme veľmi opatrne napr. tým, že si na psa vyložíme nohu a povieme mu povel, ktorý budeme vždy dodržiavať. Postupne pridáme ruky, obidve nohy, spoločné ležanie v objatí /blízky kontakt psa a nášho tela je veľmi dôležitý /. Psík by sa mal naučiť, že na tento povel sa polohuje a až na povolenie majiteľa môže z tohto procesu odstúpiť. Pri učení na polohovanie berieme ohľad na vek, veľkosť a zdravotný stav psa.
Samozrejme je pes živý tvor a malé pohyby jeho tela sú prirodzené. Dĺžku polohovania volíme od niekoľkých sekúnd a intenzitu zvyšujeme spoločne s vekom. Pri polohovaní je veľmi dôležitá pohoda /welfare/ psa tak isto ako aj welfare klienta/pacienta. Preto je dôležité si vždy uvedomiť, že psík musí polohovať vyvenčený, nenajedený, zdravý a nesmie trpieť žiadnymi bolesťami, ktoré by sa mu týmto procesom mohli zvýšiť alebo ovplyvniť jeho fyzický či psychický stav.
Ako polohovať?
Polohujeme rôznymi spôsobmi a od nich sa odvíja aj jeho intenzita. Vždy by sme si mali uvedomiť, čo ideme od tohto procesu očakávať a s akým handicapom/problémom ideme pracovať. Celý proces by mal byť vopred a premyslene naplánovaný, aby nedochádzalo k poškodeniu klienta či psa neodbornými zásahmi. Spôsobov ako polohovať je veľmi veľa no nesmieme zabúdať na pocity obidvoch účastníkov tohto procesu.
Polohy psa, klienta a dĺžka polohovania závisia od toho, na ktoré miesto tela chceme pôsobiť. Pre nás optimálna dĺžka, ktorá sa nám pri polohovaní osvedčila je od 10-15 minút pri ohrievaní končatín, cez 20-30 minút pri zahrievaní chrbta, celého tela, uvoľňovaní jeho spazmov, kŕčov a pri celkovej relaxácii.
Pri polohovaní môžeme používať aj rôzne relaxačné, antidekubitné alebo kompenzačné polohovacie pomôcky ako sú rôzne typy vankúšov, deky, hniezda, hady, valce, sedáky či špeciálne vrecia. Tieto materiály môžu obsahovať rôznu výplň /guličky, ohrevný materiál alebo klasickú výplň vankúšov/.
Polohovať by sme mali v pokojnej, vyvetranej miestnosti, kde sa dá podľa možností urobiť aj prítmie. V rámci polohovania môžeme využiť aj muzikoterapiu spojenú s relaxačnou hudbou a doplniť atmosféru aromaterapiou /vonnými sviečkami či vôňami, ktoré má klient rád/. So psom narábame v pokoji, počas polohovania ho môžeme hladkať a po polohovaní ho pomaly necháme odísť od klienta, pre ktorého tento proces ešte nekončí. Telo klienta, alebo aspoň časť tela, kde sa nachádzal pes, obalíme ešte na 5-10 min. do deky /kvôli udržaniu tepla – aby po odobratí psa nenastal teplotný šok/ a potom nastáva proces fyzioterapie, ktorú robí vyškolený odborník. Pri polohovaní má veľký význam priamy kontakt tela klienta/pacienta a srsti psa /ak je to možné/.
Psa po polohovaní odmeníme a podľa ,,náročnosti polohy“ mu môžeme poprípade uvoľniť telo aj masážou. Masáž praktizujem u svojich psov rukami alebo loptičkami s jemnými ostňami.
Iba správnou socializáciou, nenásilnou výchovou, dobre premyslenými postupmi dosiahneme to, že sa bude na polohovanie klient aj pes tešiť, budú mať z neho pozitívny zážitok a dosiahneme tým účinok, ktorý je naším hlavným cieľom.
Poznámka autorky: Článok je napísaný na základe vlastných skúseností, rozhovorov s fyzioterapeutmi a dlhoročnej praxe v oblasti polohovania.