Canisterapia - Zmysel života n.o.

POLOHOVACÍ ŠPECIÁL - WORKSHOP V OBLASTI POLOHOVANIA
POKRAČOVANIE TEORETICKEJ PREDNÁŠKY ZO SEMINÁRA KONANÉHO V BELUŠSKÝCH SLATINÁCH V ROKU 2011

Positioning Special - Positioning Workshop

© Mgr. Mgr. Martina Michalková

Abstrakt: Polohovanie ako súčasť každodennej práce s klientmi v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocničných zariadeniach má svoj nezameniteľný význam. Tak ako každá činnosť s handicapovaným alebo chorým človekom by mala prebiehať profesionálne a odborne, nie je tomu inak ani pri polohovaní. Pri každom procese polohovania sa stretávame s veľkými a individuálnymi rozdielmi, ktoré odrážajú charakter, rozsah či stupeň postihnutia klienta/pacienta.

Pri polohovaní pracujeme s termoleguláciou u klienta, s jeho motorikou, mobilitou a veľkú rolu tu zohrávajú aj jeho psychické procesy.

Rozdielnosť v typoch polohovania závisí hlavne na stupni a rozsahu postihnutia. Proces polohovania je možné uskutočňovať aj u zdravého človeka, pričom v tomto prípade slúži väčšinou ako relaxácia proti odbúraniu stresu a upokojenie v krízových situáciách.

Pri polohovaní je dôležitá prítomnosť odborníka, ktorý dohliada na celý jeho proces.

Kľúčové slová: Polohovanie, motorika, mobilita

Abstract: Positioning as a part of everyday work with clients in social care services and hospitals is of irredeemable importance. Like any other activity with impaired or sick people it should be carried out professionally, positioning not being an exception. At each positioning process we face great and individual differences reflecting client's/patient's character, extent or degree of their disability.

When positioning we work with client's thermoregulation, kinetics, mobility and their mental processes play great role in it.

Differences of positioning types depend on the extent and degree of disability. Positioning process can be done with healthy people as well, here it works mostly as unwinding and calming in crisis situations.

When positioning an expert supervision during the whole positioning process is important.

Key words: Positioning, kinetics, mobility

S polohovaním sa okrem nemocničných zariadení stretávame aj v iných zariadeniach, medzi ktoré patria napríklad domovy sociálnych služieb či zariadenia pre seniorov. Pri polohovaní s asistenciou psov je dôležité zvážiť, či túto aktivitu budeme realizovať s osobou s určitým stupňom postihnutia, alebo bude polohovanie relaxačnou metódou zdravých osôb.
V príspevku sa zameriame na prvú možnosť, polohovanie so psami pri osobách s telesným postihnutím. Tu pracujeme často s osobami, u ktorých sú prítomné určité komplikácie vyplývajúce z ich imobility. Ak človek trpí dlhodobým obmedzením pohybu, príp. ak tento úplne absentuje, je výrazne ovplyvnené fungovanie celého organizmu. Zmeny, ktoré sú zapríčinené nehybnosťou, sa najčastejšie prejavujú na kostrovosvalovom, srdcovocievnom, dýchacom, tráviacom, vylučovacom, nervovom a kožnom systéme a výrazne negatívne ovplyvňujú celkový stav človeka (Kontrová, Kristová, 2006).
V rámci polohovania so psami pracujeme so všetkými zmenami, ktoré v tele klienta, klientky nastávajú a z toho dôvodu sú potrebné odborné zásahy.
Kĺby, svaly aj kosti dokážu rýchlo reagovať na imobilitu. Môže nastať napr. atrofia svalov (úbytok svalovej hmoty a následne svalovej výkonnosti), osteoporóza alebo patologické zmeny na kĺboch, kde sa znižuje kĺbová pohyblivosť, kĺby sa dostávajú do patologického postavenia a spôsobujú znemožnenie správnej funkcie končatín a chrbtice. Zmeny, ktoré nastávajú na kostrovosvalovom systéme, vedú k neschopnosti klienta, klientky koordinovať svoje pohyby (Kontrová, Kristová, 2006). Tu je vhodné zvoliť správny typ polohovania.
Je dôležité si uvedomiť, že polohovaním neovplyvňujeme iba fyzický stav klientov, klientok, ale aj ich psychický stav. Za fyziologických podmienok prijíma centrálny a periférny nervový systém dostatok podnetov pre správne fungovanie, pričom pri imobilite sa ich počet znižuje a najčastejšie vzniká nepokoj, ospalosť, podráždenosť, agresivita, zmätenosť aj nereálne vnímanie sveta (Kontrová, Kristová, 2006).
Zmeny na dýchacom systéme sa prejavujú v spôsobe dýchania klienta, klientky a sú často sprevádzané inými chorobami či komplikáciami, ktoré sú sprievodnými javmi zdravotného postihnutia. Následkom ohrevného účinku polohovania môže často počas alebo po polohovaní nastať inkontinencia moču i stolice klientov, klientok.
Pri prevencii komplikácií súvisiacich s imobilitou ako aj po polohovaní je dôležité podnecovať klientov, klientky k sebestačnosti. Ak toho nie sú schopní sami, spoločne s nimi ju môžeme nacvičovať. Je dôležité aktivizovať ich dostatočným množstvom rôznych podnetov.
Na základe štúdia odbornej literatúry i dlhoročných praktických skúseností si dovolíme formulovať niekoľko základných odporúčaní pred začatím polohovania v prípadoch, ak samotný pes je na túto aktivitu trénovaný.
Spolupráca s fyzioterapeutom - odborná pomoc je pri polohovaní zdravotne postihnutých ľudí nielen veľmi vhodná, ale je priam nutnosťou, z dôvodu predchádzania neodborných zásahov pri manipulácii s klientom, klientkou.
Zároveň je veľmi potrebné poznať aktuálny stav klienta, klientky, či netrpí napr. horúčkami alebo bolesťami, ktoré môžu priebeh polohovania negatívne ovplyvniť. Klient, klientka môžu byť v dôsledku negatívnych vplyvov v danej situácii traumatizovaní a v konečnom dôsledku to môže byť výrazne nepríjemná skúsenosť aj pre psa.
V rámci prednášky prebiehali praktické ukážky jednotlivých typov polohovania, ktoré autorka využíva v praxi pri klientoch a klientkach s ťažkými kombinovanými postihnutiami.

Príklad č. 1: Ležiaci klient, klientka, ktorých môžeme napolohovať do vreca alebo v ľahu na masážnom ležadle.
Postup v pozícii na masážnom ležadle za prítomnosti fyzioterapeuta:
* perličkový kúpeľ,
* parafínové zábaly spojené s procesom polohovania na holom tele klienta, klientky: malé psy vedľa tela + ohrevné vankúšiky = suché teplo.

V týchto kontextoch považujeme za dôležité venovať bližšiu pozornosť liečbe suchým teplom. Ľudský organizmus zabezpečuje prirodzený priebeh životných procesov prostredníctvom termoregulačného systému a tak si udržiava adekvátnu fyziologickú teplotu. Pomocou vonkajších dotykových receptorov pociťujeme teplo a chlad. Podnety, ktoré majú vyššiu teplotou ako je fyziologická, pociťuje človek ako teplé, a tie, ktoré majú nižšiu teplotu ako je fyziologická, pociťuje človek ako chladné. Teplé a chladné procedúry bývajú doplnkom liečebného procesu (Kontrová, Kristová, 2006). ,,Aplikované teplo a chlad spôsobujú zmeny teploty tkanív, lúmenu (prierezu) krvných ciev, tlaku krvi v kapilárach, elektrolytoch a tkanivovom metabolizme“ (Kontrová, Kristová, 2006, s. 267). Teplo, podľa autoriek, pôsobí na:
* kontraktúry, kde znižuje stuhnutie kĺbov, zvyšuje rozsah ich pohyblivosti z toho dôvodu, že umožňuje natiahnutie svalov a spojivového tkaniva,
* svalový spazmus – svaly sa relaxujú, znižuje sa ich napätie a uvoľňuje kŕčovitý sťah,
* bolesť – zmierňuje ju, navodzuje pohodu a má protidráždivý účinok,
* prehrieva telo do hĺbky,
* má upokojujúci účinok,
* navodzuje pokoj.
Teplo pôsobí v organizme tak, že zvyšuje a urýchľuje všetky biochemické reakcie. Môže sa aplikovať v suchej alebo vlhkej forme (Kontrová, Kristová, 2006).
Na aplikáciu tepla sa môžu v praxi využívať rôzne prostriedky. Pri polohovaní so psami je veľmi vhodné a prínosné pre klientov a klientky využívať (pri suchom teple) ohrevné vankúšiky, tepelné lampy, termofory alebo elektrické podušky. Pri aplikácii vlhkého tepla sa môže využívať perličkový kúpeľ (po ňom následne spojený s využitím suchého tepla), sprcha, vlažná voda na uvoľnenie spasticity a kŕčov tela spoločne so psom.

Príklad č. 2: ,,Polohovací had“.

Pri tomto type polohovania ide predovšetkým o ohraničenie tela klientky, klienta, ktorý je následne akoby v uzatvorenom priestore spoločne so psami. Týmto sa zabráni úniku tepla, ktoré klient, klientka vníma oveľa intenzívnejšie následkom ohraničeného priestoru a ohraničeniu ich vlastných tiel. Klienti, klientky majú z polohovania väčší zážitok. Pri snahe o docielenie žiaducich účinkov polohovania je veľmi podstatné dobre poznať klienta či klientku. Polohovanie môže byť sprevádzané aj hovoreným slovom smerujúcim k nim, no u niektorých klientov, klientok môže zvyšovať spazmus, pričom polohovaním chceme docieliť pravý opak (uvoľnenie spazmu). Polohovanie môže byť sprevádzané aj upokojujúcou, jemnou hudbou alebo aromatickými sviečkami (vôňami).

Príklad č. 2a: ,,Pes namiesto polohovacieho hada“.

Na psa sa väčšinou pokladajú malé deti, pri ktorých polohovanie na psovi slúži ako prostriedok na uvoľňovanie bolestí bruška, odhlienenie, upokojenie a následne slúži ako pomoc pri zlepšení dýchania.
Ukážky (možnosti) polohovania:
* dieťa leží cez chrbát psa, pričom má nožičky položené na polohovacom vreci,
* dieťa leží pozdĺžne cez psa, pričom pri odhlieňovaní je potrebné dať pod tvár dieťaťa plienku.

Príklad č. 3: Polohovanie na hrudníku slúžiace k zlepšeniu dýchania.
Dýchanie je základná ľudská potreba. Je zdrojom mnohých informácií a dokážeme ho správnymi cvičeniami do určitej miery ovplyvniť. Zmeny v dýchaní nám signalizujú psychické alebo somatické problémy alebo určitý stupeň obmedzenia.
K úprave dýchania klientky, klienta, ktorý sa postupne zo zrýchleného dýchania dostane do rytmu dýchania podľa psa, môže slúžiť taký spôsob polohovania, pri ktorom malý pes leží na klientovom, klientkinom hrudníku. Tento typ polohovania slúži okrem úpravy dýchania aj na upokojenie a relaxáciu klienta, klientky.

V rámci workshopu prebehla aj ukážka masáže stimulujúcej dýchanie vychádzajúc z konceptu bazálnej stimulácie, ktorej využitie je veľmi vhodné aj pri polohovaní so psami. K aplikovaniu techník bazálnej stimulácie je potrebné absolvovať odborné vzdelávanie vo forme špecializovaných kurzov.
Dýchanie je základná ľudská potreba, bez ktorej nie je možný život. Okrem toho ponúka človeku fascinujúce zdroje informácii o vlastnom bytí. Zmenené dýchanie signalizuje somatické a psychické aktivity alebo tiež ich obmedzenie. Túto masáž poskytujeme predovšetkým tým, ktorí trpia povrchným, nepravidelným či zrýchleným dýchaním. Masáž stimulujúca dýchanie je v rytme a s dostatočným kontinuálnym tlakom našich rúk. Je to masáž v oblasti chrbta alebo ventrálnej časti hrudníka. Je súčasťou dychovej gymnastiky. Masáž má tiež vysokú komunikačnú hodnotu. Vedie k ustáleniu rytmu dýchania na rovnakej frekvencii u klienta aj ošetrujúceho a tým medzi nimi vzniká komunikačný proces, ktorý môže poskytnúť uvoľnenie, pocit istoty, blízkosti a vyjadriť empatiu. Táto technika vyžaduje kontinuálny tréning a musí byť urobená správne, aby sme dosiahli terapeutický cieľ /koncept bazálnej stimulácie/. Vhodné je ak je prostredie bez rušivých elementov, po masáži je dobré nechať na chvíľu odpočinúť (Friedlová, 2007).

Polohovanie je veľmi náročný, cieľavedomý, systematický a dopredu dobre naplánovaný proces, ktorý by mal byť príjemný pre klientov, klientky, ako i pre samotných psov. Preto by sme sa počas polohovania mali vyhnúť situáciám nepríjemným pre klientov, klientky, napr.:
* pes sa odráža labkami od ich tela (hlavne u senioriek, seniorov, ktorí majú jemnú, páperovitú kožu),
* pes tlačí na panvové kosti,
* pes je prikladaný na otvorené rany (tomuto sa treba vyhnúť kvôli infekciám),
* pes tlačí na ich rany;
ako aj situáciám nepríjemným pre psa, napr.:
* hlava psa smerujúca (doslova pretŕčajúca) z tela klienta, klientky smerom nadol (z nôh, brucha, lona, hrude),
* neukladať psa na časti tela klienta, klientky, ktoré by ho mohli tlačiť (namiesto psa je dobré použiť suché teplo).

Počas workshopu boli predvedené aj ukážky nesprávnych polôh vzniknutých počas polohovania (viď. príklady nepríjemných situácií vyššie).
Polohovanie so psami by malo byť cielené, systematické a vopred dobre premyslené pôsobenie na človeka. V závere považujeme za dôležité zdôrazniť, že bez ohľadu na ciele polohovania (uvoľnenie spasticity, kŕčov, riešenie tráviacich problémov, odhlienenie detí atď.) je nevyhnutné poznať a zohľadňovať tak potreby klientov, klientok, ako aj samotných asistujúcich psov, u ktorých je potrebný dostatočný zácvik a príprava od raného veku.


ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BOROŠ, Július. 2003. Psychológia. Bratislava : Iris, 268 s., ISBN 80-8877-887-5.
ČIHÁK, Radomír. 2001. Anatomie I. Praha : Grada Publishing, 477 s., ISBN 80-7169-970-5.
JAVORKA, Kamil a kol. 2009. Lekárska fyziológia. Martin : Osveta, 742 s., ISBN 978-80-8063-291-5.
KONTROVÁ, Ľubica, KRISTOVÁ, Jarmila a kolektív. 2006. Základy ošetrovania a asistencie. Martin : Osveta, 295 s., ISBN 80-8063-235-9.
FRIEDLOVÁ, Karolína. 2007. Bazální stimulace v základní ošetřovatelské péči. Praha: Grada Publishing, 168 s., ISBN 978-80-247-1314-4.

Autorka:
Mgr. Mgr. Martina Michalková
Zmysel života, n. o., Žilina