Canisterapia - Zmysel života n.o.

Ako sme strávili predĺžený víkend 5.-7.7.2013

Sviatočný piatok s dátumom 5.7.2013

Budík zazvonil v čase, keď hodinky ukazovali čísla 6.45. Po vyvenčení a dochystaní niekoľkých maličkostí sme sa o 7.45 vybrali smer Terchová – Šípková navštíviť účastníkov tábora pre detičky zo sociálne slabých rodín. Tento tábor organizuje každým rokom pravidelne Soroptimist klub Žilina a my sme jeho účastníkmi už po tretíkrát . Keď píšem tieto riadky, uvedomujem si ako čas letí – pamätám si akoby to bolo včera, keď sme sa ho zúčastnili prvýkrát.

Po príchode na čarokrásne miesto nachádzajúce sa v prírodnom prostredí Malej Fatry, nás už cez okná zdravili a vítali niektorí účastníci tábora. Zatiaľ čo doraňajkovali, my sme si nachystali všetky potrebné veci, ktoré sme si so sebou doniesli na ukážky a veci, ktoré sme detičkám doniesli ako darčeky (museli sme ísť dvoma autami, lebo inak by sme sa nepomestili) .

Keď už sme boli vybalení a pripravení, začali chodiť detičky, ktoré sa pekne usadili na drevené lavičky a stoličky, ktoré zdobili krásnu vonkajšiu terasu. Nastal čas, kedy sme mohli začať s náplňou našich cieľov .

Po našom predstavení sa, ktoré spočíva hlavne v predstavení našich babuliek (Eilinky, Kerinky, Elfinky, Annienky a Bayky – tento rok sme tam mali našu štvornohú babskú jazdu) nastal čas na prvotnú edukačnú časť, v rámci ktorej sme vysvetlili detičkám zásady, ktoré pri psíkoch dodržiavame, a zásady, ktoré sa im hodia hlavne pre praktický život spočívajúce v oboznámení poznatkov, ako sa celkovo správať ku psíkom. Tieto zásady majú výrazný preventívny charakter, a spočívajú predovšetkým vo vysvetlení jednotlivých postupov, ktoré neuskutočňovať pri stretnutí s neznámym psom. Teoretickú časť tu výrazne umocňujeme praktickými príkladmi, zážitkovými aktivitami ako aj predstavou prežitia vlastnej skúsenosti na sebe samom.

Ako ďalšiu činnosť sme zvolili trošku ,,cvikov a trikov“ alebo ,,čo psíky dokážu“, kde sme deťom predviedli našu Eilinku (ktorá bola mimochodom nedávno na operácii, ale už to na nej, našťastie, nie je ani poznať) a okrem jednotlivých cvikov, im s obrovským nadšením, jej príznačným, ukázala ako dokáže zatvárať smetný kôš . Následne sa Eilinka zmenila na lektorku a deti si spoločne s ňou nacvičili malý tanček, ktorý sme na povely všetci spoločne odtancovali .

Nasledujúce činnosti sa týkali šikovnosti psíkov nielen po stránke športovej, ale tej, ako dokážu pomáhať ľuďom. Tomino porozprával o záchranárskej zložke kynológie a následne veľa deťom poukazoval s Annienkou a našou mladou Baykou. Deti zapájal do činností, veľa sa ich pýtal a musím povedať, že boli naozaj šikovné a prejavovali o danú problematiku záujem. Následne som žezlo hovorenia opäť prebrala ja a porozprávala som deťom s názornými ukážkami o canisterapii – ako psíky dokážu pomáhať ľuďom, robili sme mnohé aktivity na rozvoj jemnej, hrubej motoriky a dokonca si vyskúšali aj polohovanie. Samozrejme nepolohovali sme dlho vzhľadom na teploty, ktoré sa začali k obedu zvyšovať.

Psíky v rolách pomocníkov opäť vystriedali zážitkové športové aktivity, kde boli hlavnými účastníkmi detičky, ktoré sa premenili na živé prekážky . Týmito aktivitami sme zároveň nadviazali na predtým spomínanú canisterapiu, kde si deti mohli vyskúšať napr. podliezanie psíka (Elfinky) tak, aby sa jej snažili nedotknúť a neublížiť jej. V rámci precvičovania hrubej motoriky mali deti možnosť prekračovať ležiaceho psíka ( opäť Elfinku) tak, aby sa jej nedotkli a tiež jej neublížili. Eilinka deťom ukázala s akým nadšením a rýchlosťou zdoláva látkový tunel a následne na to sa deti premenili na živý tunel, ktorý opäť zdolala bez problémov . Postavili sa tesne za seba s rozkročenými nohami a Eilinka popod nich behala jedna radosť. Taktiež sme robili poloblúkový tunel z detí, ktorý každému vyčaril úsmev na tvári . Ešte Eilinka ukázala za pomoci našich asistentiek ako rada prebieha cez kruhy.

Následné aktivity sa týkali zážitkového opakovania prvotných edukačných činností, kde nám detičky povedali svoj názor na otázku ,,Kto je to pes“ a neskôr sme si v kruhu opakovali zásady správneho zaobchádzania so psíkmi a tiež sme si opakovali zásady pomocou fotiek a smajlíkových loptičiek .

V rámci spätnej väzby sme sa detí opýtali na ich názory ako sa im páčilo dnešné doobedie s nami a ich pozitívne odpovede sú pre nás najväčšou odmenou. Na úplný záver nám nedalo detičky za ich šikovnosť odmeniť a tak si od nás odniesli veľa darčekov a každý dostal k darčekom aj šálku horúcej čokolády, ktoré pripravovala naša Anka Michalková a dobrovoľníčka pani Milenka, ktorá išla s nami .

Za tie roky, počas ktorých vykonávame tieto činnosti, máme veľký repertoár činností a jednotlivých ukážok, ktoré praktizujeme v rámci ukážok. Preto nie je zakaždým jednoduché vybrať rozpätie a takú kombináciu z našich činností, ktorá by bola deťom nielen príkladom, ale aj zábavou. Vždy sa ich snažíme vybrať primerane veku poslucháčov a organizovať ich tak, aby sme obohatili deti a aby aj naše psíky mali z toho radosť. Myslím si, že toto doobedie sa nám to splnilo .


Fotogaléria

Aj keď sme sa tu zdržali celkom dlho, dnešný deň zďaleka nekončil, pretože nás čakalo ešte veľa nádherných miest.

Z pozitívne naladeného tábora pre detičky zo sociálne slabých rodín sme sa vybrali smer Zázrivá k našim priateľom zo Záchrannej stanice pre zranené živočíchy. Toto miesto je pre nás balzamom na dušu a rajom na Zemi, takže sme ho predsa nemohli minúť . Méďo (Metod Macek), ktorý túto záchrannú stanicu vlastní nám to tak opäť celé poukazoval, veľa nám toho porozprával a tak sme boli obohatení o ďalšie nové poznatky z ríše zvierat. No a čerešničkou na torte bola maličká srnka Bianka, na ktorej sme veru mohli oči nechať. Hladkali sme ju a nie a nie sa na ňu vynadívať. Táto návšteva nás opäť len utvrdila v tom, že nič krajšie ako príroda a všetko živé v nej neexistuje. Po rozlúčení a opätovnom nasadnutí do auta sa náš smer moc neodchýlil a ešte chvíľku sme ostali v Zázrivej – išli sme pozrieť koníky, ktoré tam má pán Borončo. Minulý rok sme u neho robili ukážku pre tábor, ktorý organizovalo občianske združenie Diabetes. Super naladený sme sa mohli vybrať smer Ružomberok, lepšie povedané na samotu do prírody, kde nás už čakali vodcovia skautského tábora.


Fotogaléria

Všetko sme si prichystali a za chvíľu prišli dievčatá s veľkými úsmevmi na tvárach. Boli sme totiž ich prekvapenie – nevedeli o nás a tak si viete predstaviť tú radosť. Aktivity, ktoré sme robili s 12-timi dievčatami zo skautského tábora sa príliš nelíšili s aktivitami, ktoré sme robili doobeda pri 30 detičkách zo sociálne slabých rodín. Keďže sme sa tu zdržali až do neskorších hodín a už slniečko až tak nepálilo, ešte sme pridali aportovanie s Annie a Baykou, ktorých nadšenie je z tejto aktivity neutíchajúce. Dievčatá na tomto tábore boli veľmi milé, šikovné a tak od nás dostali na záver nejaké darčeky, ktoré im urobili obrovskú radosť. My sme tiež dostali krásne tričká s logom tábora na pamiatku, za čo organizátorom veľmi pekne ďakujeme. Pred rozlúčením sme sa ešte so psíkmi prešli po okolitej prírode a tak sme mohli spokojne nasadnúť do auta a vydať sa smer Vlkolínec.

Keďže milujeme históriu a staré tradície, bola pre nás balzamom na duši návšteva Vlkolínca. Samozrejme sa tu toho od čias minulých mnoho zmenilo, ale kto chce, stále tam môže cítiť kus histórie. So sebou sme celý deň mali aj nášho kamaráta, Rhodézskeho Ridgebacka Natana, o ktorom Tomino tiež porozprával deťom na táboroch a tak si s nami Natanko urobil výlet aj do tejto malebnej dedinky, ktorá spadá pod patronát UNESCO. Bola to krásna prechádzka, ktorá nám za dnešným dňom urobila krásnu čiarku (bodku ešte stále nie).

Po odovzdaní Natanka, ktorý si s nami urobil výlety, jeho majiteľovi sme sa už aj my vybrali smerom domov, ale po ceste sme ešte stihli pozdraviť zvieratká zo salašu Krajinka, ktorý je pred Ružomberkom. Zakaždým, keď ideme okolo, sa tu musíme zastaviť a trošku pomojkať so štvornohými obyvateľmi, pretože zvieratká sú našou vášňou a nevieme si bez nich predstaviť náš život. Návšteva tohto salašu a jeho huňatých obyvateľov nám urobila krásnu bodku za dnešným nádherným a dlhým dňom. Musíme povedať, že keď človek chce, tak sa za jeden deň toho dá stihnúť naozaj veľa.

Pohodová sobota 6.7.2013

Po nádhernom a zároveň trošku náročnom piatku, sme sa vybrali s našimi štvornožkami trošku na výlet na neďaleký Kozol. Išli sme krásnym lesným prostredím, no čoraz ďalej sme išli, tým sa nad nami obloha začernievala a tiež nás sprevádzali aj hromy. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli náš výlet radšej ukončiť (nebudeme predsa nič riskovať) a otočili sme to smerom naspäť. Les je prostredie, do ktorého sa vždy radi vraciame – je to miesto, kde sa dá aj ticho počuť a pôsobí na nás naozaj pozitívne. Je to pre nás aj naše psíky balzam na dušu. Počas celej cesty sme si trošku pochutnávali na lesných jahôdkach, kochali sa vôňou mäty a nazbierali sme čistú trávu aj pre naše babuľky Snehulienku a Medulienku. Bola to pohodová sobota, ktorú sme zakončili prípravami na ukážkovú nedeľu.

7.7.2013 – Ukážky kynologického klubu Zámčan

Po sviatočnom piatku 5.7.2013, kedy sme absolvovali účasť na dvoch detských táboroch sme nezaháľali ani v tento deň . Keď nás pozvali na ukážky kynologického klubu Zámčan, a my sme mali voľno, nič nám nebránilo vybrať sa v nedeľu 7.7.2013 smer Nové Zámky. Počasie nám dalo trošku zabrať vzhľadom na teploty, ktoré v Nových Zámkoch panovali, ale ani to nám nevadilo, pretože sme si našli super miesto v tieni. Na priestrannom trávniku prebiehali ukážky poslušnosti, ukážky výcviku kynologického klubu Zámčan a policajnej kynológie. Po všetkých týchto ukážkach sme boli na rade my a porozprávali sme o canisterapii a o jednotlivých aktivitách, ktoré sme prelínali ukážkami. Ľudia sa nás veľa pýtali a deti pri nás strávili dlhý čas. Kreslili, obkresľovali našu Kerinku, cvičili s našimi snežienkami a spoločne sme sa zabávali v rámci jednotlivých aktivít. Bol to krásny čas. Deti boli veľmi zlaté, vďačné, šikovné a tak od nás dostali nejaké darčeky na pamiatku . Po skončení tejto akcie sme sa ešte chvíľku porozprávali s organizátormi a poďakovali im za pozvanie. Bol to veľmi pekne a zmysluplne strávený čas v spoločnosti milých ľudí a množstva psíkov. Veľmi sa nám páčilo (a opäť raz potvrdilo) aké rôznorodé plemená dokážu spolu byť bez akýchkoľvek problémov vychádzať. Tiež sme im povedali, že by mohli chodiť robiť ukážky deťom do škôl a ukázať im, že aj plemená akými sú napríklad Cane Corso, Amstaf, Doberman či Rotweiler, dokážu byť pri zodpovednom výcviku a starostlivosti absolútne úžasnými spoločníkmi pre život. Takéto ukážky majú zakaždým nielen edukačný, ale aj preventívny charakter. Bol to ďalší krásny čas, spoznali sme veľa nových ľudí a ukázali sme, že aj psíky dokážu pomáhať ľuďom na veľmi vysokej úrovni.

Po celej akcii sme sa zastavili ešte u našich kamarátov – Naty, jej maminky a Peťa, ktorí nás pohostili a naše aj ich psíky sa spoločne u nich na záhrade krásne zabavili. Bol to veľmi pekný deň a my sme radi, že sme mali ďalšiu možnosť nielen prezentovať našu činnosť, ale spoznať ďalších ľudí správne zapálených do kynológie.

Keď sme prišli v neskorších hodinách domov na sever, privítal nás svieži vánok, ktorý nám padol veľmi dobre po takom horúcom dni strávenom na Juhu Slovenska.

Mgr. et. Mgr. Martina Michalková
Foto: Ing. Tomáš Čontofalský
© Zmysel života, n. o.